♥️

Bábovka ku káve 

Rast globálnej teploty antropogénnym vplyvom o 1.1 až 1.2 °C sa naozaj nezdá tak dramatický. Problém je, že je to stredná hodnota a sú už na planéte oblasti, kde priemerná teplota narástla o 2 až 4 °C. A to je už vážne, ak sa to udialo v tak krátkom čase. Život samozrejme neskončí, ale mnohé druhy vymrú a iné, napríklad parazity, obsadia nové niky. Zníži sa biodiverzita a od nej závisí aj kvalita nášho života. 

Tono,  ked sa otepli akoo v kambriu, tak zivot urcite neskonci.  Ale ci preziju nase civilizacie, to je otazka.   Ak sa zacnu presuvat miliardy ludi, tak to ziadne vojska nezastavia. 

Častým argumentom klimatoskeptikov je, že v dávnej minulosti bolo v atmosfére Zeme podstatne viac CO₂ , ako dnes a napriek tomu boli globálne teploty vhodné pre život. Z proxy dát vychádza, že v kambriu bola koncentrácia CO₂ dokonca 7000 ppm, voči pred industriálnej hodnote 280 ppm, čo je o 25 krát viac. Použijem vzťahy z https://clivebest.com/blog/?p=4697                                                                       DS = 5.35 * ln(C/C0)                                               DT =DS/(4*epsilon*sigma*T^3) Pre nárast koncentrácie CO₂ v post industriálnom období dosaďme:  Priemerná globálna teplota v predindustriálnom období (približne medzi rokmi 1850 a 1900) sa odhaduje na okolo T= 13.7 °C a koncentrácia CO₂ bola C0 = 280 ppm, epsilon = 0.65. V roku 2023 sa koncentrácia CO₂ v atmosfére pohybovala okolo C = 420 ppm. Dosadením dostaneme radiative forcing                                                        DS = 2.17 W/m² Tomu zodpovedá nárast teploty v postindustriálnom obdobdobí vplyvom CO₂                                                        DT = 0.6 °C Skúsme zistiť, ako by narástla teplota, ak by koncentrácia CO₂ dosiahla C = 7000 ppm, aká bola v kambriu.                                                       DS = 17.22 W/m²                                                       DT = 4.95 °C Globálna teplota by bola  T =13.7 + 4.95 = 18.65°C Dnes je slnečná konštanta približne S =1361 W/m² (priemer na hornú hranicu atmosféry Zeme). Prepočítaná hodnota na povrch gule a albedo je 238 W/m².   Pred 600 miliónmi rokov bola táto hodnota nižšia o 2–4 %, teda približne 1310–1330 W/m². To je o cca 30 až 50 W/m² menej, ako dnes. Vezmime priemernú hodnotu 1320 W/m². Prepočítaná hodnota na povrch gule a albedo je 231 W/m². Rozdiel intenzity žiarenia zo Slnka dnes a pred 600 miliónom rokov je cca 7 W/m². Ak zahrnieme korekciu zníženej intenzity žiarenia zo Slnka, dostaneme radiative forcing                                   DS = 17.22 - 7 W/m² = 10.2 W/m²                                   DT = 2.94 °C Globálna teplota pred 600 milión rokmi, (iba vplyvom koncentrácie CO₂ a zníženej intenzity slnečného žiarenia), by bola  T = 13.7 + 2.94 = 16.64°C. Dnes je globálna teplota vplyvom všetkých faktorov cca 15°C. Vplyvom len nárastu CO₂ v postindustriálnom obdobdobí, by bola teplota  T = 13.7 + 0.6 = 14.3°C. Nárast 15°C - 14.3°C = 0.7 °C ide na vrub ostatných faktorov, hlavne sklenníkových plynov. Nárast globálnej teploty je teda zhruba dvojnásobný, voči nárastu len vplyvom CO₂. Ak by sme tento výsledok aplikovali na kambrium, nárast teploty by bol 2 * 2.94 °C  = 5.88 °C. Teplota v kambriu by bola T = 13.7 + 5.88 = 19.58°C. V grafe z proxy dát vychádza cca 22 °C. Samozrejme tento hrubý výpočet nezohľadňuje, že v kabriu boli iné podmienky. Viac pevniny bolo zaplavenej morom, tektonické pohyby, sopečná činnosť, výrazne kolísala hladina CO₂ a striedali sa teplé a chladné obdobia. Podstatné je, že vplyv CO₂, ako skleníkoveho plynu, proxy dáta nijako nespochybňujú. Ale argument, že globálna teplota 22 °C, aká mohla byť v teplých obdobiach kambria je vhodná pre život dnes, je ignoranciou podmienok na planéte vtedy a dnes.    

Marcel je blb. A ty si co za charakter, teraz si poziciavat, ked si konecne mohol vyskusat penaznu dietu v praxi? A tu dvacku si si na ten piatok odlozil? Ci vo stvrtok zas bides vyplakavat? A nezabudni nas informovat co dobre si zjedol alebo navaril.

Leno teraz mi hrozilo že dobrých 6 dní budem bez peňazí teda aj bez jedla tým pádom, a ešte aj do roboty musím ísť kde je manuálna práca teda spalovanie kalórií, k tomu 6 dní hladovka, a ešte by som pribral nie? Len sa stále nájde niekto, tentoraz Marcel (Zdenov synovec) čo mi bezúročne požičia.

Ved to ty tiez. A ani v tejto rovnici ti to nevychadza Ja nechapem tu tvoju nemohucnost.  

Nic si nepochopil. Uz ale nebudem nic vysvetlovat. Zi si vo svojej bubline. 

Takto. Pochopil som. Budem stále tlstý. Aj keď budem mať obdobia hladoviek. Proste len to tak zludovatelo že hladajúci = štíhly; tlstý = ten sa má hojne. Vôbec to tak neni. Ludia čo jedia každý deň niekolkokrát sú štíhli, a niekto môže aj týždeň hladovať a bude morbídne obézny.