Ale že sa nám tu v mene toho, pokúsili omlátiť o hlavy akurát Fullu. Keď "moderna" bola najaktuálnejšia akurát pred sto rokmi. Po nej prišla postmoderna.. A dnešné umenie, si už radšej ani nevraví moderné, ale jednoducho súčasné.. A pán Fulla, ktorého mnohý kritizujú ako "zradcu modernizmu" lebo ho zjavne zaujímalo hlavne jeho umenie a politiku mal na háku jak grand. A kľudne fašistickým ľudákom maľoval krucifixi. Tak boľševikovi zase instantnú ľudovosť. Proste cez všetky, politické saltomortality čo sa u nás diali, prekĺzol ako "Don Teflon". Najprv spomenúť Fullu, a potom sa dať na politické výlevy, je echt absurdita sama o sebe.  

A tak beží história ľudstva ako na hojdačke. Raz sa vynesú do výšin jednostranné idey slobodného tvorenia, ktoré prekročia únosné medze priemernej spoločnosti a tak sa následne vytvorí protisila, ktorá ich jednostranne potlačí do ďalšieho absurdna neslobody a tým vyvolá ďalšiu túžbu po slobodnom tvorení atď atď ...a cyklický vývoj pokračuje. Ako deň a noc. Ono, aj spať niekedy treba.  Našťastie, jedna generácia za svojho života zažije nanajvýš jeden celý cyklus, možno jeden a pol. Potom to už prináleží ďalšej generácii, aby si prežila svoje. 

hm, napriek tomu ako krasne vnimame aj umenie z afriky, japonska.   Zrejme teda ludia nie su natolko odlisni.   ale k mojej teze,  nemecky fasizmus to mal jasne,    k modernemu umeniu sa postavil podobne ako tato vlada : Moderne umenie bolo zvrhle, zidovske, bolsevicke.   Teraz je zvrhle, progresivne.  Spravne umenie je zrozumitelne sirokym masam, realisticke a idealisticke. A to spolu s "Völkisch ", kde spravnym zdrojom je folklor, tradicie. Fasizmus sa nikdy nemeni,  Nuz, ale tak to v skutocnosti vzdy bolo, kazdy obraz, socha v historii v sebe nesie vela vrstiev,  bez znalosti kontextu ti vacsina unikne. Moderne umenie je casto naopak zjednodusenie, ked je zdoraznena len jedna vrstva posolstva.

Ja umenie chápem ako niečo, čo tvorí človek ako prídavok k tomu, čo tvorí príroda.  To, čo subjektívne prežíva človek vo svojom vnútornom živote, to sa v umení snaží zviditeľniť aj pre druhých - na to nám slúži umenie. Umenie je tak vlastne schopnosť dať do vonkajších podôb správnym spôsobom to, čo nám subjektívne žije v myšlienkach, pocitoch, duševných hnutiach.   A čo druhí ľudia s tým? Pri stretnutí s umením hľadajú v sebe, či niečo v nich dokáže rezonovať s tým, čo druhý vytvoril. A ak to zarezonuje, povedia, že je to pekné, že ich to oslovilo. Ak to je s nimi v disharmónii, tak to skritizujú, nepáči sa im to.   A keďže ľudia sú rôzni, tak sa im aj páčia rôzne veci.  Tí, čo majú moc, sa občas snažia nanútiť celému svetu, že to alebo ono je krásne a hodnotné. - Ale tým sa pácha iba duševné násilie. Iní sa snažia vychovať ľudí od malička tak, aby boli duševne nejako konkrétne sformovaní - a to, akými sú, ich predurčí k tomu, aby sa im niečo konkrétne páčilo a iné nepáčilo.   

Zdroj: www.kukaj.sk Vtáčí ostrov